Design Thinking – pojem, ktorý dnes rezonuje v biznise, technológiách aj vzdelávaní. Je to len ďalší buzzword, alebo skutočne mení spôsob, akým riešime problémy? S našou Design Thinking Trainer Šárkou Patkošovou sa pozrieme na jeho princípy, historický vývoj a konkrétne príklady úspešných riešení.

Dizajn zameraný na človeka.
Čo to vlastne znamená?

Predstavte si, že ráno bežíte na autobus. Prídete na zastávku, pozriete sa na cestovný poriadok, ale čísla sú malé a neprehľadné. Napokon zistíte, že aplikácia dopravného podniku, ktorú ste si stiahli pred mesiacom, vás ani raz neupozornila na zmeny v grafikone. A presne v tomto momente si poviete: „Prečo to niekto nemôže urobiť lepšie?!“

Dizajnové myslenie je spôsob, ako na takéto otázky nájsť odpoveď. Nie je to len o „peknej grafike“ alebo módnom trende. Je to spôsob, ako riešiť problémy – rýchlo, efektívne a s ohľadom na skutočné potreby ľudí.

Čo vám napadne pri pojme Design Thinking?

Stretli ste sa už niekedy so slovným spojením „Design Thinking“? Aké boli prvé asociácie? Móda, architektúra, biznis? Možno firmy ako Google, Netflix alebo osobnosti ako Steve Jobs? Tu je definícia, ktorá to vystihuje najlepšie:

„Design Thinking je inovatívny prístup, ktorý vychádza z dizajnérskeho myslenia a kombinuje potreby ľudí, možnosti technológií a požiadavky biznisu.“

— Tim Brown, Executive Chair of IDEO

Inými slovami – ide o prístup, ktorý nám pomáha riešiť komplexné problémy logickým a zároveň kreatívnym spôsobom.

5 základných krokov Design Thinkingu (a ako fungujú v praxi)

Design Thinking stojí na týchto princípoch:

Empatia – začnime pri ľuďoch

Nejde len o to, čo si myslíme, že zákazník potrebuje. Dôležité je pýtať sa, pozorovať, počúvať. 

Príklad z praxe: Keď sa nemocnice snažili zlepšiť skúsenosť detských pacientov pri CT skenoch, namiesto technických vylepšení si dizajnéri najskôr vypočuli deti. Zistili, že ich najväčší strach je hluk a neznáme prostredie. Výsledok? Nemocnice začali maľovať skenery ako pirátske lode a vesmírne stanice – z lekárskeho zariadenia sa stal dobrodružný zážitok.

Definovanie problému – správne pomenovanie je kľúč

Keď už poznáme potreby používateľov, musíme si položiť otázku: Čo je skutočný problém?

Zaujímavý fakt: Keď sa dizajnéri z IDEO snažili pomôcť farmárom v Indii zlepšiť závlahové systémy, namiesto otázky „Ako zefektívniť zavlažovanie?“ sa pýtali: „Ako môžeme pomôcť farmárom plánovať zavlažovanie lepšie?“ Táto zmena v otázke ich doviedla k úplne novému riešeniu – jednoduchým mobilným upozorneniam, ktoré farmárom pripomínali správny čas na polievanie.

Generovanie nápadov – tu začína zábava

Mozgové búrky, skice, rýchle nápady. Pri tejto fáze sa zapájajú všetci – od dizajnérov po marketérov.

Tip: Ak niekedy uviaznete pri riešení problému, skúste túto techniku: Namiesto toho, aby ste hľadali správnu odpoveď, skúste vymyslieť 10 najhorších možných riešení. Často sa práve pri smiešnych nápadoch rodí niečo originálne.

Prototypovanie – lepšie vidieť, ako len hovoriť

Nemusí to byť dokonalý produkt, stačí niečo jednoduché – náčrt na papieri, model z lega, klikateľná prezentácia.

Príklad: Airbnb kedysi bojoval s problémom, že ľudia si neboli istí, či chcú prenajať svoju nehnuteľnosť. Čo spravili? Skúsili rýchly prototyp – založili blog, kde ukazovali kvalitné fotky.

Testovanie – spätná väzba je váš najlepší priateľ

Nevyvíjame produkt v izolácii. Ukážeme ho reálnym používateľom, zbierame spätnú väzbu a iterujeme.

Otázka pre vás: Máte vo svojej firme alebo tíme nejaký problém, ktorý sa stále vracia? Skúste ho rozobrať podľa týchto 5 krokov. Možno objavíte riešenie, ktoré ste doteraz prehliadali!

Historické korene Design Thinkingu – vynález alebo len evolúcia?

Dizajnové myslenie nie je nový výmysel. Už v 60. rokoch kognitívny vedec Herbert A. Simon spomenul tento koncept v knihe The Sciences of the Artificial (1969).

Potom prišiel Horst Rittel s pojmom „wicked problems“ – teda problémy, ktoré sú také komplexné, že ich nemožno vyriešiť tradičnou logikou. A práve na ne Design Thinking funguje najlepšie.

Čo však prinieslo dizajnovému mysleniu popularitu, je firma IDEO, ktorá od roku 1991 pomáha firmám vytvárať a zlepšovať svoje produkty a služby, ako aj David Kelley, ktorý založil na Stanforde Hasso Plattner Institute of Design, známy ako d.school.

Ako Design Thinking rieši reálne problémy: Prípad PillPack

Jedným z najlepších príkladov je PillPack – služba, ktorá pomáha ľuďom, ktorí berú veľa liekov.

Problém: Starší ľudia si často nepamätajú, kedy majú užiť ktorú tabletku.
Riešenie: Každý deň dostanú balíček s presne rozdelenými dávkami liekov.
Výsledok: Menej omylov, jednoduchšie užívanie liekov a lepšia zdravotná starostlivosť.

Takto vyzerá dizajnové myslenie v praxi – nie komplikované technológie, ale jednoduché riešenie reálneho problému.

Moja skúsenosť s Design Thinking workshopom

Keď som prvýkrát zažila Design Sprint workshop ako účastník a neskôr tréner v Grow with Google projekte Future Founders (workshop využívajúci medzinárodne uznávanú GV metodológiu, jasnú štruktúru a kreatívne nástroje dizajnového myslenia, so zameraním na hľadanie riešenia), bolo to, ako keby niekto zapálil ohňostroj. Počas šiestich hodín sme v tíme viedli empatické rozhovory, identifikovali problém, brainstormovali a hľadali riešenie a nakoniec sme vytvorili prototyp produktu a služby. 

Za 6 hodín. 

Poznáte ten pocit, keď prvýkrát niečo skúsite a okamžite tomu prepadnete? Ste vo flow, zabúdate na čas a aktivita vás napĺňa a nabíja? Bol to workshop ako žiaden iný a ten pocit u mňa stále trvá. 

Skúste si Design Thinking sami!

• Zamyslite sa nad problémom v práci alebo domácnosti.
• Napíšte si, pre koho je tento problém najväčší.
• Skúste vymyslieť aspoň 5 nápadov na jeho riešenie.
• Vyberte jeden a urobte si jeho rýchly prototyp.

Možno budete prekvapení, ako rýchlo sa vám podarí prísť na zaujímavé riešenie!

Viac o tom, ako prebieha Design Sprint workshop, aká je jeho štruktúra a inovatívne nástroje, a hlavne ako vám môže pomôcť pri tvorbe a zlepšovaní produktov a služieb, ale aj v osobnom živote si povieme v nasledujúcom vydaní.